Už si ma nepamätala, keď si poslednú nedeľu ku mne prisadla na lavičku pred obchodom. Bol som nakupovať, ale vonku začalo liať a tak som sa rozhodol vyčkať kým dážď ustane. Bol som začítaný do knihy keď si prisadla a z prúdu myšlienok ma vyrušila až vôňa cigaretového dymu. Zdvihol som hlavu a ona sa ma hneď opýtala, či mi to vadí. Nevadí, odpovedal som a pohrúžil sa naspäť do čítania. Kim sa však chcela rozprávať.
" Čo to čítate? "
" The Motorcycle Diaries" odpovedám a ukážem jej obal .
" Che Guevara? Veď on chcel zničiť Ameriku" - zhrozí sa keď zbadá meno autora.
" Ako viete? "
" Hovorili o ňom v televízii, že to bol komunista a preto je nepriateľ Ameriky "
" No viete, ja sa radšej utvorím mienku o ňom sám "- hovorím s úsmevom
" Takže nebol komunista ?"
" Ale áno teta, bol "
" Takže vy ste komunista? "
" Nie teta, nie som "
Kim je zmätená a tak sa snažím zvrtnúť tému na počasie. Neúspešne. Kim nedpatrením drgne do mojho polootvoreného batoha, ktorý sa prevráti a jeho obsah sa vysype na zem. Ospravedlňuje sa pomáha mi zdvíhať potraviny.
" Čo je toto? To som nikdy nejedla "
" To je to tofu teta "
" Tofu ? "
" Áno, to je zo sóje "
" Aha sója, to poznám. Načo Vám to je, hádam to nejete? "
" Ale jem teta "
" A to Vám chutí? Ja by som také nemohla "
" Chutí, chutí, keby nechutilo nejedol by som "
" Hádam nie ste ten, ako sa to hovorí - vegetarián "
" Ale áno som "
" A prečo?" - nechápajúc pokyvuje hlavou.
" Kvôli zvieratám, nechcem aby kvôli mne trpeli "
" Ale veď zvieratá sú na to, aby sme ich jedli a mali z nich úžitok "
" Ako viete? "
" No hovorili v televízii "
Nastáva pauza, pretože neviem ako mám na to odpovedať. Pozerám do knihy, ale nečítam. Som si istý, že rozhovor bude pokračovať. Pršať neprestáva a Kim si zapaľuje druhú cigaretu.
" Čakáte na niekoho? "
" Nie, ale som tu na bicykli a nechcem zmoknúť "
" Na bicykli? A to nemáte auto? "
" Nie teta, nemám, netreba mi "
" Netreba? A ako chodíte nakupovať alebo do roboty? "
" Na bicykli, pešo alebo autobusom "
" Autobusom? Nevedela som, že tu chodia autobusy "
"Áno teta, chodia "
" Chúďa moje "
" Nie teta, fakt, mne to nevadí "
" Každý by mal mať auto "
" Každý na svete nemôže mať auto teta, to by sme sa nepomestili "
" Nemyslela som na svete, len v Amerike "
" Prečo len v Amerike teta? "
" Pretože inde na svete ich ľuďom až tak netreba "
" Ako viete? "
" No počula som v televízii. Majú tam vraj strašne drahý benzín "
Nastáva ďaľšia pauza. Znova neviem čo povedať a tak začnem znovu čítať. Kim sedí a pozerá na zatiahnuté nebo. Po chvíli si zapáli ďaľšiu cigaretu. Dážď slabne a tak si zbalím veci chystám sa na odchod.
" Viete teta, benzín už bude len drahší a drahší " - hovorím jej ako si sadám na bicykel.
" Prečo? "
"Lebo na svete už nie je toľko ropy ako kedysi a súčasný nárast spotreby nie je udržateľný"
" Mýlite sa mladý muž, ropy je na svete dosť a všetci ju chcú predávať do Ameriky. Ropy bude vždy dosť "
" Ako viete? "...
Jej odpoveď zaniká v hluku prechádzajúceho auta. Mávnem rukou na rozlúčku a odchádzam. Tuším, čo mi odpovedala. Že to hovorili v televízii. Uf ... ako dobre, že ju máme. Tú televíziu myslím. Kto by nám potom hovoril, čo si máme myslieť?
Ako dobre, že ju máme
Volá sa Kim. Nie som si istý, pretože ju vídavam len občas v nedeľu v miestnom supermarkete, kde nakupujem potraviny. Asi 45 ročná pani, stojí pri vchode a podáva vchádzajúcim zázkazníkom do ruky akciový leták. Zhováral som sa s ňou len raz, pred pár týždňami, keď som odmietol ponúkaný leták z jej rúk. Nevedela pochopiť moju odpoveď, že ja už viem čo idem kúpiť a reklamný leták moje rozhodnutie nezmení. Nešiel jej do hlavy ani môj druhý argument, že takéto letáky sú len zbytočným mrhaním papiera a všetky aj tak nakoniec skončia v koši a potom na skládke. Vtedy som si na jej úfuľanej menovke všimol jej meno. Nad ňou mala odznak God Bless America a pod ňou zicherkou pripnutú fotku jej vnúčat.