Ako dobre, že ju máme

Už si ma nepamätala, keď si poslednú nedeľu ku mne prisadla na lavičku pred obchodom. Bol som nakupovať, ale vonku začalo liať a tak som sa rozhodol vyčkať kým dážď ustane. Bol som začítaný do knihy keď si prisadla a z prúdu myšlienok ma vyrušila až vôňa cigaretového dymu. Zdvihol som hlavu a ona sa ma hneď opýtala, či mi to vadí. Nevadí, odpovedal som a pohrúžil sa naspäť do čítania. Kim sa však chcela rozprávať.

" Čo to čítate? "
" The Motorcycle Diaries" odpovedám a ukážem jej obal .
" Che Guevara? Veď on chcel zničiť Ameriku" - zhrozí sa keď zbadá meno autora.
" Ako viete? "
" Hovorili o ňom v televízii, že to bol komunista a preto je nepriateľ Ameriky "
" No viete, ja sa radšej utvorím mienku o ňom sám "- hovorím s úsmevom
" Takže nebol komunista ?"
" Ale áno teta, bol "
" Takže vy ste komunista? "
" Nie teta, nie som "

Kim je zmätená a tak sa snažím zvrtnúť tému na počasie. Neúspešne. Kim nedpatrením drgne do mojho polootvoreného batoha, ktorý sa prevráti a jeho obsah sa vysype na zem. Ospravedlňuje sa pomáha mi zdvíhať potraviny.

" Čo je toto? To som nikdy nejedla "
" To je to tofu teta "
" Tofu ? "
" Áno, to je zo sóje "
" Aha sója, to poznám. Načo Vám to je, hádam to nejete? "
" Ale jem teta "
" A to Vám chutí? Ja by som také nemohla "
" Chutí, chutí, keby nechutilo nejedol by som "
" Hádam nie ste ten, ako sa to hovorí - vegetarián "
" Ale áno som "
" A prečo?" - nechápajúc pokyvuje hlavou.
" Kvôli zvieratám, nechcem aby kvôli mne trpeli "
" Ale veď zvieratá sú na to, aby sme ich jedli a mali z nich úžitok "
" Ako viete? "
" No hovorili v televízii "

Nastáva pauza, pretože neviem ako mám na to odpovedať. Pozerám do knihy, ale nečítam. Som si istý, že rozhovor bude pokračovať. Pršať neprestáva a Kim si zapaľuje druhú cigaretu.

" Čakáte na niekoho? "
" Nie, ale som tu na bicykli a nechcem zmoknúť "
" Na bicykli? A to nemáte auto? "
" Nie teta, nemám, netreba mi "
" Netreba? A ako chodíte nakupovať alebo do roboty? "
" Na bicykli, pešo alebo autobusom "
" Autobusom? Nevedela som, že tu chodia autobusy "
"Áno teta, chodia "
" Chúďa moje "
" Nie teta, fakt, mne to nevadí "
" Každý by mal mať auto "
" Každý na svete nemôže mať auto teta, to by sme sa nepomestili "
" Nemyslela som na svete, len v Amerike "
" Prečo len v Amerike teta? "
" Pretože inde na svete ich ľuďom až tak netreba "
" Ako viete? "
" No počula som v televízii. Majú tam vraj strašne drahý benzín "

Nastáva ďaľšia pauza. Znova neviem čo povedať a tak začnem znovu čítať. Kim sedí a pozerá na zatiahnuté nebo. Po chvíli si zapáli ďaľšiu cigaretu. Dážď slabne a tak si zbalím veci chystám sa na odchod.

" Viete teta, benzín už bude len drahší a drahší " - hovorím jej ako si sadám na bicykel.
" Prečo? "
"Lebo na svete už nie je toľko ropy ako kedysi a súčasný nárast spotreby nie je udržateľný"
" Mýlite sa mladý muž, ropy je na svete dosť a všetci ju chcú predávať do Ameriky. Ropy bude vždy dosť "
" Ako viete? "...

Jej odpoveď zaniká v hluku prechádzajúceho auta. Mávnem rukou na rozlúčku a odchádzam. Tuším, čo mi odpovedala. Že to hovorili v televízii. Uf ... ako dobre, že ju máme. Tú televíziu myslím. Kto by nám potom hovoril, čo si máme myslieť?