reklama

Orleans vs. Katrina. Malá anatómia veľkého nešťastia

Hurikány ma zujímajú odvtedy, čo som pred pár rokmi zastupoval za kolegu a prednášal som na jeho predmete nazvanom Prírodné katastrofy tému Hurikány - Ničivá sila vetra. V triede bolo vtedy 270 znudených študentov, ktorých by prírodné katastrofy nezaujímali ani keby v tom momente odniesli strechu našej katedry. Dôsledky Katriny pre mňa ani mojich kolegov-geológov však prekvapením neboli. Už desaťročia bolo jasné, že k takémuto nešťastiu raz musí dôjsť. Zámerne som použil slovo musí miesto môže. Počínanie obyvateľov New Orleans počas ostatných desaťročí možno totiž prirovnať k ruskej rulete alebo vysoko rizikovému sexu bez ochrany. Otázka totiž nestojí Či sa to stane, ale Kedy sa to stane.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (24)

Mississippi
Jej povodie je tretie najväčšie na svete a odvodňuje 40% územia USA. Každý uzná, že jej ústím pretečie ročne obrovské množstvo vody. Dvakrát viac ako v Dunaji. A dlhé dlhé roky sa Mississippi pravidelne vylievala z brehov, ukladajúc živinami bohaté sedimenty pozdĺž brehov a do oblasti delty. Potom v roku 1718 sa pár Francúzov rozhodlo, že tu na malej vyvýšenine založí mesto. Bolo to výborné miesto, hlavne z obchodného hľadiska. Úrodná záplavová pôda len zvyšovala lukratívnosť tohto miesta. Geológovia si už vtedy museli ťukať na čelo, pretože postaviť mesto pod hladinou mora, na riečnych náplavoch medzi riekou (Mississippi) a jazerom (Ponchartrain) sa neopisuje v žiadnej učebnici geológie ako dobrý nápad.

New Orleans
Obchody prekvitali tak sa tu začalo sťahovať stále viac a viac ľudí. Ale Mississippi sa stále vylievala z brehov a tak jej to miestny obyvatelia zatrhli a postavili protipovodňové zábrany, takzvané "levees". A bolo po probléme, všetci boli spokojní. Aj Mississippi sa s tým navonok zmierila a začala ukladať svoje nánosy rovno do Mexického zálivu. Populácia ďalej rástla a zvyšovali sa požiadavky na vodu. Nie len na pitie, ale aj na také dôležité veci ako zavlažovanie trávnikov. A tak sa navŕtalo viac vrtov a pumpovalo sa viac podzemnej vody. Dôsledky nedali na seba dlho čakať. Mesto sa začalo prepadávať. Geológovia tomu hovoria subsidencia. Príčiny sú jednoduché: riečne sedimenty sú "neskonsolidované", zjednodušene sú to len zrnká piesku nahádzané na seba a nasýtené podzemnou vodou. Prirodzene v nich preto dochádza k stláčaniu (kompakcii). Keď sa však na týchto sedimentoch začne stavať (a to sú tisícky ton hmotnosti) a pripojí sa nadmerné pumpovanie podzemnej vody celé územie začne o to rýchlejšie klesať. Keby neboli postavené protipovodňové záplavy, rieka by si naďalej ukladala svoje sedimenty a prepadávanie by bolo v rovnováhe so stláčaním. S gravitáciou totiž ešte nikto nevybabral. A tak sa situácia takmer z roka na rok začala zhoršovať. A vedecká komunita začala dvíhať varovný prst. Populárno-vedecké články, dokumenty na Discovery Channel a PBS padali na hluché uši. Dokonca ani geológ, stojaci v jednom dokumente na Bourbon Street v strede New Orleans ukazujúci ako vysoko bude v prípade hurikánu siahať voda nikoho nevrzušil. Louisiana si žila v sladkej, ale nebezpečnej ignorancii.

Hurikán
Hurikány v Mexickom zálive sa stali súčasťou života obyvateľov okolitých štátov. So železnou pravidelnosťou sa každé leto tvrdohlavo vracajú. A z nepochopiteľných dôvodov sa rovnako tvrdohlavo vracajú aj obyvatelia, ktorým hurikány pravidelne ničia obydlia. Noc pred dopadom na pobrežie povýšila NOAA Katrinu do kategórie 5 podľa Saffir-Simpsonovejstupnice. Kategória 5 je tou najničivejšou s rýchlosťami vetra nad 155míľ/hod (~240 km/h). Vietor je ale len jeden z ničivých faktorovhurikánu. Oko hurikánu vzdúva hladinu oceánu, ktorá eventuálne dosiahne pobrežie ako prívalová vlna. Táto bola v New Orleans vysoká okolo 25-30 stôp (7-8 m). A ak mesto leží pod úrovňou mora a je obkolesené vodou - no veď to vidíte sami v televízii. Posledným klincom do rakve bolo obrovské množstvo zrážok, ktoré Katrina naliala do povodia Mississippi. Hurikánom oslabené protipovodňové zábrany to nevydržali a zaliali takmer kompletne mesto a okolie.

Šok
Po prečítaní prechádzajúcich paragrafov by ste už nemali byť prevapení tým, čo sa stalo v Lousiane. Ak stále nie ste presvedčení, pozrite sa na nasledový obrázok. Je to znázornenie percentuálnej pravdepodobnosti, že dané miesto (označené číslami od 1 do 58) zasiahne hurikán. Je to práve z prváckej učebnice, ktorú sme na už spomínanom predmete "Prírodné katastrofy" používali. V prvom riadku je pravdepodobnosť hurikánu a v druhom veľkého hurikánu (nad 125 míľ/hod). Okrem Texasu (čísla 1 až 8) vyčnieva v Mexickom zálive práve Louisiana (čísla 11 až 13). Vzhľadom na veľkosť a plošný dosah takého hurikánu má pobrežie Luisiany 28% pravdepodobnosť, že ho zasiahne hurikán akejkoľvek kategórie a 7% šancu, že ho zasiahne hurikán kategórie 3 a vyššie. Z dvanástich najsmrteľnejších hurikánov v celom USA od roku 1900bolo 9 práve v Mexickom zálive. Dva z nich, v roku 1909 a 1915 saprehnali Louisianou a zanechali stovky mŕtvych. Ani tieto fakty, však nepresvedčili domácich.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu



Budúcnosť
Prezident Bush sa takmer okamžite po nešťastí vyjadril, že zničené mestá sa vybudujú odznova. Do dnešného dňa som nesúhlasil ani s jedným jeho rozhodnutím. Toto nie je výnimkou. A nie je to len otázkou ďaľšej straty životov. Obnovovať sa totiž bude z federálnych peňazí (FEMA), len pre to, aby sa podobná katastrofa mohla o niekoľko rokov alebo desaťročí opakovať. Ak medzi zvyšujúcim počtom hurikánov a globálnym otepľovaním je naozaj súvislosť, máme sa na čo tešiť. A preto, ak treba odznova stavať, možno je dobré sa posunúť trochu ďalej do vnútrozemia a na mieste toho pôvodných komunít postaviť akurát tak pamätník obetiam. Pamätník pripomínajúci ľudstvu, že arogancia, s ktorou sa správame k prírode sa nám môže veľmi ľahko vypomstiť.

Ale dosť bolo polemizovania. Čo bolo, bolo - je neskoro plakať nad rozliatym mliekom. Ak môžete, prispejte nejako obetiam, je predsa jedno či je to Luisiana alebo Sumatra, hurikán alebo tsunami.

Pozn.: Obrázok je oskenovaný z knihy Patrick L. Abbot, (1999): Natural Disasters, 2nd edition, McGraw and Hill.

Alexander Smirnov

Alexander Smirnov

Bloger 
  • Počet článkov:  53
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Geológ. Postdok. Vegetarián. Treehugger. Momentálne vo Washingtone, DC. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáVedaPočítače and InternetRecenzieHocičoKrátke Kraviny

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu