Noam Chomsky

Posuňme sa ale najprv o pár rokov späť do roku 1986. Dave a Helen, členovia malého londýnskeho hnutia Greenpeace (nie toho medzinárodného), spolu s pár ďaľšími nadšencami začali distribuovať letáky nazvané "What's wrong with McDonald's" (..:: text ::..). Letáky rozdávali ľuďom priamo pred reštauráciami a snažili sa upozorniť na praktiky a škodlivosť "jedla", ktoré McDonald's predáva. Zo zoznamu ich výhrad vyberám napríklad:

• predaj a reklama jedla, ktoré škodí zdraviu (vysoký obsah tuku, soli, cukru a málo vlákniny, agresívna marketingová kampaň namierená na deti)
  
• zneužívanie pracovníkov (dlhé nadčasy bez platu, veľmi malé mzdy)
• devastácia životného prostredia (príliš veľa obalov, deštrukcia dažďových pralesov kvôli pasienkom pre dobytok)
• zlé zaobchádzanie so zvieratami (nevhodné podmienky na farmách, násilnosti na bitúnkoch)

Z takejto negatívnej reklamy pochopiteľne McDonald's nebol nadšený, ale podobné akcie sú chránené zákonom v rámci slobodného vyjadrovania. Vo Veľkej Británii, na rozdiel od USA, však existuje zákon, ktorý umožňuje v podobných prípadoch podať žalobu - za ohováranie. A tak sa aj stalo, v roku 1990 dostalo päť členov londýnskeho Greenpeace oznámenie o žalobe. Všetci si uvedomovali, že ich šance na výhru minimálne, najmä kvôli tomu, že na obhajobu proti právnickému tímu McDonald's nemajú prostriedky. A tak sa traja z nich rozhodli ospravedlniť. Tu je myslím zaujímavé spomenúť, že McDonald's s obľubou využíva tento zákon vo Veľkej Británii a podobným spôsobom súdil vyše 50 organizácií. A všetci sa ospravedlnili - aj Channel 4 a BBC. Dave a Helen sa však ospravedlniť odmietli.
A tak sa začal najdlhší súdny spor v histórii Veľkej Británie. Britský právny systém neumožňuje v prípadoch ohovárania štátom prideleného obhajcu a na podnet McDonaldu, zamietol sudca aj prítomnosť poroty počas celého sporu. Na lavici obžalovaných sedeli Dave a Helen, obaja so skončenou strednou školou a žiadnymi právnickými skúsenosťami. Všetky súdne trovy financovali z vlastných zdrojov. Na lavici žalobcu - špičkový tím právnikov platených McDonaldom s prakticky bezodnými vreckami. Vyzeralo to na nerovný boj. Lenže ... na pomoc obžalovaných, z ktorých sa vykľuli veľmi schopní obhajcovia, prišli dobrovoľne právnici (pro bono) a ľudia z celého sveta začali posielať peniaze kampani McSpotlight, aby Dave a Helen mohli zaplatiť svedkom takmer z celého sveta trovy. McDonnald's bol pochopiteľne zaskočný takýmto neočakávaným vývojom situácie. Negatívna reklama a kritika McDonald's bola taká silná, že z USA dvakrát priletel vyjednávač a pokúsal sa tento spor mimosúdne vyrovnať. Pre Dave a Helen to však bolo len povzbudenie, keď videli, že McDonald's sa snaží tento proces uknočiť čo najskôr a s čo najmenšou hanbou.

Po piatich rokoch a 314 dňoch celkovo na súde doručil sudca 800 stranový rozsudok, v ktorom McDonnald's vyhral väčšinu z bodov obžaloby. Väčšinu. Súd McDonald's usvedčil zo zlého zaobchádzania so zvieratami, so zavádzajúcej reklamy, kde sú ich produkty označované za zdravé, a z reklamy útočiacej na deti. McDonald's sa takisto nedokázal obhájiť, že nezneužíva svojich zamestnancov. Po odvolaní navyše Dave a Halen dokázali, že jedlo z McDonaldu má priame spojenie so srdcovo-sievnymi ochoreniami a v McDonalde sú naozaj zlé pracovné podmienky (časté popáleniny atď). Konečný výsledok? Dave a Helen mali zaplatiť pokutu 40000 libier.

Vo filme McLibel 2005 sú nádherne dokumentové tlačové konferencie oboch strán - tá s Davom a Helen, plná entuziazmu a radosti a tá s McDonald's, kde sa v hrobovom tichu nejaký politruk vyhýba priamym odpovediam na akékoľvek otázky. Myslím, že toto je jedna z najlepších definícií Pyrrhovo víťazstva - McDonnald's totiž na tento súdny spor otrieskal 10 miliónov libier. Zaujímavý fakt pre tých čo vlastnia akcie McDonaldu. Hanba z tohto sporu bola tak ohromujúca, že McDonald's sa ani nepokúsil vymáhať tých 40000 libier, čo vyhral. A to nebolo všetko.
Zaobchádzanie s obžalovanými počas tohto súdneho sporu totiž skončilo na Európskom súde pre ľudské práva. 15 Februára 2005 súd uznal, že práva obžalovaných na spravodlivý súd a ich právo na slobodu prejavu boli v prípade "McLibel" porušené. Veľká Británia vycálovala obom 57000 libier. Vtedy však vyšli najavo aj ďaľšie špinavé praktiky McDonald's - vlámania do kancelárie London Greenpeace alebo prenájom špiónov a následná inflitrácia londýnskeho Greenpeace. A Scotland Yard? Ten s McDonaldom v pohodičke spolupracoval. Helen a Dave sa nakoniec so Scotland Yardom súdili - aj zato, že ako štátom financovaná organizácia pracovala za pochybných podmienok pre súkromnú korporáciu. A vyhrali.



Ja osobne som McDonald's a znôšku im podobným podnikov začal bojkotovať dávno pred tým, než som vôbec počul o McLibel. Výhrady uvedené v prospekte London Greenpeace a výhrady množstva odborníkov voči praktikám McDonald's dostatočné na to, aby som mojimi peniazmi nepodporoval takúto nezdravú, nechutnú a konzumnú pseudokultúru. V trhovej ekonomike však McDonald's a jeho fastfoodoví kumpáni (Pizza Hut, Taco Bell, Burger King, Wendy's atď atď) len reagujú na dopyt. A ľudia sú ochotní platiť za to, čo v týchto podnikoch nazývajú jedlom. A to je škoda, pretože jedinou hybnou silou potenciálnej zmeny sú práve zákazníci. Ak sa čoraz viac zákazníkov začne dožadovať zdravšieho jedla, humánneho zaobchádzania so zvieratami a iných zmien, spomínané korporácie nebudú mať inú možnosť ako im vyhovieť. Ich hlavným cieľom je totiž produkovať zisk - a je im jedno za akých podmienok. Tak ako teraz ... aj v prípade zmeny k lepšiemu by len reagovali na dopyt.


Ďaľšie zaujímavé čítanie a pozeranie
McLibel: Burger Culture on Trial - John Vidal
Fast Food Nation: The Dark Side of All-American Meal - Eric Schlosser
McLibel 2005 - Spanner Films