Spamalot - Monty Python a Svätý Grál na Broadway

Autor: Alexander Smirnov | 11.8.2005 o 12:49 | Karma článku: 11,06 | Prečítané:  11021x

Po dvoch rokoch kultúrnej impotencie som konečne zavítal na Broadway. Ako fanúšik Montyho Pythona som si nemohol nechať ujsť Spamalot - vtipný rip-off Monty Pythonovho hľadania Svätého Grálu. Pôvodný film z roku 1975 sa mi zdal dostatočne vtipný a originálny a tak sa musím priznať, že som bol čiastočne skeptický. Akí budú rytieri čo hovoria Ni? A čarodejník Tim? A krvilačný zajac v jaskyni Caerbannog? A bude sa vôbec hádzať svätým granátom?

Spamalot je pomerne novou hrou na takmer vždy vypredanej Broadway a tak zohnať lístky bol trochu problém. Poopravím, zohnať cenovo prijateľné lístky bol problém - dobré miesta stoja od 180 USD vyššie a tie lacnejšie sú vypredané na niekoľko mesiacov dopredu. Usmialo sa na nás šťastie a zohnali sme lístky cez eBay za 75 babiek.

Predstavenie bolo v Schubertovom divadle na 44 ulici, jeden hod kameňom od Times Square. Hlavné úlohy v muzikáli stvárnili Tim Curry v úlohe Kráľa Artuša a David Hyde Pierce v úlohe Sira Robina. Pierca väčšina ľudí pozná ako Nilesa, brata Frasiera v populárnom TV seriáli. Okrem Sira Robina, ktorého zahral veľmi dobre (vrátane frekventovaného posierania sa od strachu) stvárnil Pierce aj františkánskeho mnícha Meynarda a zahral aj úvodný dialóg o tom, či kokosové orechy migrujú a či ich môžu lastovičky prenášať alebo nie a ak áno tak či európske alebo africké. Kostýmy rytierov v muzikáli sú zhodné s originálnymi: (zľava) Sir Robin (drží v ruke Bristolskú sliepku, ktorú raz v boji porazil), Sir Lancelot, Sir Galahad, Sir Bedivere a Kráľ Artuš .

Väčšina dialógov a scén, ktoré sa dostali do muzikálu sú ponechané tak ako boli v origináli a tak ak ich poznáte väčšinu naspamäť ako ja, viete presne čo čakať. Niekedy sú dialógy a scény doplnené tak, sa viac vzťahovali na súčasnosť - napríklad Herbert, syn kráľa čo žije v močiarnom kaštieli (a zjavný homosexuál) sa v klasickom americkom happyende ožení so Sirom Galahadom. Ako opúšťajú javisko držiac sa za ruky, Sir Galahad poznamená: "Predstavte si, že ešte aj za tisíc rokov bude toto považované za kontroverzné". Verne napodobené boli aj scény, ktorej Artuš hovorí s Bohom a následne je brutálne ponížený drzými Francúzmi, ktorý naňho z hradieb nadávajú, pľujú, prdia a nakoniec naňho hodia kravu. Boj s čiernym rytierom je takisto napínavý ako bol v pôvodnom filme. Snáď jediný markantný rozdiel medzi filmom a muzikálom je množstvo rôznych sexuálnych poznámok a vtipov. Vo filme nie sú žiadne, zato muzikál sa nimi hemží. Mne osobne to ale nijak neprekážalo, podobne ako množstvo sporo odetých tanečníc :-). Bežný konzervatívny veriaci by však bol takmer určite pobúrený, ale taký asi nie je fanúšikom Montyho Pythona. Ak aj zo začiatku bol, veľmi voľná adaptácia Ježišovho života od Montyho - "Monty Python and Life of Brian" to zrejme zmenila.

Jediná vec, čo mi nezapadla do kontextu hľadania svätého grálu je pesnička, v ktorej Sir Robin polemizuje, že tento muzikál nikdy neuspeje na Broadway pretože nikto v hercov nie je žid. Pesnička sama o sebe je však veľmi vtipná ako aj nasledujúca poznámka služobníka Patsyho, ktorý sa odmieta priznať, že je žid pretože sú okolo neho samí ťažko ozbrojení kresťania. Celkovo je v muzikáli 22 pesničiek, všetko chytľavé melódie vrátene poslednej "Always Look on the Bright Side of Life" (prebratej z Life of Brian). Všetky sú aj na CD, ktoré si môžete kúpiť aj priamo v divadle. Úryvky z pesničiek môžete nájsť aj na oficiálnej stránke muzikálu.

Ako sa show chýlila ku koncu začal som rozmýšľať, ako sa to vlastne skončí ... veď koniec dobrý všetko dobrý a to platí aj v Pythonovských porthlých scénkach. Ak nechcete vedieť, ako to celé skončí prestaňte teraz čítať aby som Vám to neprezradil. Potom ako svätý ručný granát zabije krvilačného zajaca v jaskyni Caerbannog, nájdu rytieri načarbaný na stene odkaz: "DI0I" (miesto pôvodného aaaaaarrrgh). Z toho čísla sa nokoniec vykľuje sedadlo 101 v rade D. Dotyčného diváka - v našom prípade nič netušiaceho Japonského turistu - vytiahli na javisko a vysvitlo, že grál bol schovaný pod jeho sedadlom. Obecenstvo bolo vo vytržení, keď zistilo, že dotyčný japonský turista sa vola Dennis Nakamura. Dennis je totiž taktiež menom sedliaka, ktorý na začiatku predstavenia kope blato a žije v anarchistickej komunite.

Ja osobne som bol teda so Spamalotom veľmi spokojný, hádzalo sa svätým granátom, rytieri čo hovoria "Ni" (a neskôr "Ecky-ecky-ecky-ecky-pikang-godem-zowli-zhiv") boli výborní, čarodejník Tim z kozou briadkou metal oheň a dodnes nevieme ako sa vlastne dostali kokosové orechy do stredovekého Anglicka. Každý fanúšik Montyho by asi najradšej videl všetky scény z filmu, ale všetci hádam uznajú, že to nie je možné. Obecentvo odmenilo hercov obrovským potleskom a na záver sme si všetci zaspievali "Always Look on the Bright Side of Life". Ako príjemný bonus sa mi po predstavení podarilo stretnúť s Davidom Hyde Piercom, potriasť mu rukou a uloviť jeho autogram (na pozadí typického montypythonovského úvodu do divadelného bulletinu).

V poslednom riadku bulletinu sa dozviete, že na textoch pesničiek spolupracoval(a) aj Jiggi Ni - zjavne z rodu rytierov, čo hovoria "Ni".
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Komentár Zuzany Kepplovej

Fico má pravdu. Nezápasí so Sulíkom, ale s Kiskom

Robiť dramaturgiu relácie na želanie politika, je zlým signálom.

ŽENA

Máte veľa bratrancov? Prečo ste posledná veľká generácia

Veľkosť rodiny je slobodné rozhodnutie, ktoré diktuje ekonomika.


Už ste čítali?