reklama

McLibel alebo O dvoch ľuďoch, čo odmietli povedať "sorry"

Princípy, podľa ktorých sa snažíme žiť sú ľahko skorumpovateľné. Tlak spoločnosti, rodiny, priateľov, kolegov, neustály audiovizuálny brainwashing reklamami ... alebo čerstvo podaná žaloba na súde. Veľa krát podľahneme - za to si ale môžeme sami, možno nedostatkom pevnej vôle. Iné je to však, keď Vás niekto začne zastrašovať súdom. Ostať verný svojim princípom a riskovať dlhý súdny spor s mizivou šancou na úspech alebo neriskovať a ospravedlniť sa. Priznám sa, nikdy v živote som takúto dilemu nemal - a dúfam, že ani mať nebudem. Dave Morris a Hellen Steel však takéto rozhodnutie urobiť museli.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (53)

If we don't believe in freedom of expression for people we despise, we don't believe in it at all.
Noam Chomsky

Posuňme sa ale najprv o pár rokov späť do roku 1986. Dave a Helen, členovia malého londýnskeho hnutia Greenpeace (nie toho medzinárodného), spolu s pár ďaľšími nadšencami začali distribuovať letáky nazvané "What's wrong with McDonald's" (..:: text ::..). Letáky rozdávali ľuďom priamo pred reštauráciami a snažili sa upozorniť na praktiky a škodlivosť "jedla", ktoré McDonald's predáva. Zo zoznamu ich výhrad vyberám napríklad:

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
  • predaj a reklama jedla, ktoré škodí zdraviu (vysoký obsah tuku, soli, cukru a málo vlákniny, agresívna marketingová kampaň namierená na deti)

  • zneužívanie pracovníkov (dlhé nadčasy bez platu, veľmi malé mzdy)

  • devastácia životného prostredia (príliš veľa obalov, deštrukcia dažďových pralesov kvôli pasienkom pre dobytok)

  • zlé zaobchádzanie so zvieratami (nevhodné podmienky na farmách, násilnosti na bitúnkoch)

Obrázok blogu



Z takejto negatívnej reklamy pochopiteľne McDonald's nebol nadšený, ale podobné akcie sú chránené zákonom v rámci slobodného vyjadrovania. Vo Veľkej Británii, na rozdiel od USA, však existuje zákon, ktorý umožňuje v podobných prípadoch podať žalobu - za ohováranie. A tak sa aj stalo, v roku 1990 dostalo päť členov londýnskeho Greenpeace oznámenie o žalobe. Všetci si uvedomovali, že ich šance na výhru minimálne, najmä kvôli tomu, že na obhajobu proti právnickému tímu McDonald's nemajú prostriedky. A tak sa traja z nich rozhodli ospravedlniť. Tu je myslím zaujímavé spomenúť, že McDonald's s obľubou využíva tento zákon vo Veľkej Británii a podobným spôsobom súdil vyše 50 organizácií. A všetci sa ospravedlnili - aj Channel 4 a BBC. Dave a Helen sa však ospravedlniť odmietli.

A tak sa začal najdlhší súdny spor v histórii Veľkej Británie. Britský právny systém neumožňuje v prípadoch ohovárania štátom prideleného obhajcu a na podnet McDonaldu, zamietol sudca aj prítomnosť poroty počas celého sporu. Na lavici obžalovaných sedeli Dave a Helen, obaja so skončenou strednou školou a žiadnymi právnickými skúsenosťami. Všetky súdne trovy financovali z vlastných zdrojov. Na lavici žalobcu - špičkový tím právnikov platených McDonaldom s prakticky bezodnými vreckami. Vyzeralo to na nerovný boj. Lenže ... na pomoc obžalovaných, z ktorých sa vykľuli veľmi schopní obhajcovia, prišli dobrovoľne právnici (pro bono) a ľudia z celého sveta začali posielať peniaze kampani McSpotlight, aby Dave a Helen mohli zaplatiť svedkom takmer z celého sveta trovy. McDonnald's bol pochopiteľne zaskočný takýmto neočakávaným vývojom situácie. Negatívna reklama a kritika McDonald's bola taká silná, že z USA dvakrát priletel vyjednávač a pokúsal sa tento spor mimosúdne vyrovnať. Pre Dave a Helen to však bolo len povzbudenie, keď videli, že McDonald's sa snaží tento proces uknočiť čo najskôr a s čo najmenšou hanbou.

Po piatich rokoch a 314 dňoch celkovo na súde doručil sudca 800 stranový rozsudok, v ktorom McDonnald's vyhral väčšinu z bodov obžaloby. Väčšinu. Súd McDonald's usvedčil zo zlého zaobchádzania so zvieratami, so zavádzajúcej reklamy, kde sú ich produkty označované za zdravé, a z reklamy útočiacej na deti. McDonald's sa takisto nedokázal obhájiť, že nezneužíva svojich zamestnancov. Po odvolaní navyše Dave a Halen dokázali, že jedlo z McDonaldu má priame spojenie so srdcovo-sievnymi ochoreniami a v McDonalde sú naozaj zlé pracovné podmienky (časté popáleniny atď). Konečný výsledok? Dave a Helen mali zaplatiť pokutu 40000 libier.

Vo filme McLibel 2005 sú nádherne dokumentové tlačové konferencie oboch strán - tá s Davom a Helen, plná entuziazmu a radosti a tá s McDonald's, kde sa v hrobovom tichu nejaký politruk vyhýba priamym odpovediam na akékoľvek otázky. Myslím, že toto je jedna z najlepších definícií Pyrrhovo víťazstva - McDonnald's totiž na tento súdny spor otrieskal 10 miliónov libier. Zaujímavý fakt pre tých čo vlastnia akcie McDonaldu. Hanba z tohto sporu bola tak ohromujúca, že McDonald's sa ani nepokúsil vymáhať tých 40000 libier, čo vyhral. A to nebolo všetko.

Zaobchádzanie s obžalovanými počas tohto súdneho sporu totiž skončilo na Európskom súde pre ľudské práva. 15 Februára 2005 súd uznal, že práva obžalovaných na spravodlivý súd a ich právo na slobodu prejavu boli v prípade "McLibel" porušené. Veľká Británia vycálovala obom 57000 libier. Vtedy však vyšli najavo aj ďaľšie špinavé praktiky McDonald's - vlámania do kancelárie London Greenpeace alebo prenájom špiónov a následná inflitrácia londýnskeho Greenpeace. A Scotland Yard? Ten s McDonaldom v pohodičke spolupracoval. Helen a Dave sa nakoniec so Scotland Yardom súdili - aj zato, že ako štátom financovaná organizácia pracovala za pochybných podmienok pre súkromnú korporáciu. A vyhrali.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu




Ja osobne som McDonald's a znôšku im podobným podnikov začal bojkotovať dávno pred tým, než som vôbec počul o McLibel. Výhrady uvedené v prospekte London Greenpeace a výhrady množstva odborníkov voči praktikám McDonald's dostatočné na to, aby som mojimi peniazmi nepodporoval takúto nezdravú, nechutnú a konzumnú pseudokultúru. V trhovej ekonomike však McDonald's a jeho fastfoodoví kumpáni (Pizza Hut, Taco Bell, Burger King, Wendy's atď atď) len reagujú na dopyt. A ľudia sú ochotní platiť za to, čo v týchto podnikoch nazývajú jedlom. A to je škoda, pretože jedinou hybnou silou potenciálnej zmeny sú práve zákazníci. Ak sa čoraz viac zákazníkov začne dožadovať zdravšieho jedla, humánneho zaobchádzania so zvieratami a iných zmien, spomínané korporácie nebudú mať inú možnosť ako im vyhovieť. Ich hlavným cieľom je totiž produkovať zisk - a je im jedno za akých podmienok. Tak ako teraz ... aj v prípade zmeny k lepšiemu by len reagovali na dopyt.


Ďaľšie zaujímavé čítanie a pozeranie
McLibel: Burger Culture on Trial - John Vidal
Fast Food Nation: The Dark Side of All-American Meal - Eric Schlosser
McLibel 2005 - Spanner Films

Alexander Smirnov

Alexander Smirnov

Bloger 
  • Počet článkov:  53
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Geológ. Postdok. Vegetarián. Treehugger. Momentálne vo Washingtone, DC. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáVedaPočítače and InternetRecenzieHocičoKrátke Kraviny

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu