Bez rešpektu

Autor: Alexander Smirnov | 5.4.2005 o 8:51 | Karma článku: 16,03 | Prečítané:  3767x

V poslednej dobe je portál SME doslova zaplavený príspevkami o zosnulom pápežovi. Dokonca až tak fanaticky, že musím filtrovať RSS zo SME aby mi neušli správy, o ktoré stojím. Tých príspevkov o tom aký bol výnimočný, jedinečný, ako rozbil komunizmus a koľko dobra pre svet urobil som si prečítal viac než dosť. Zdá sa, že každý smúti. Každý ... okrem mňa. Vždy som bol k pápežovi ľahostajný. Nebol som proti nemu ... len pre mňa nepredstavoval nikdy žiadnu autoritu. Áno je to smutné, zomrel človek. Ale pre mňa to bol "len" človek ... "len" človek, ktorých mimo zlatom vykladaných katedrál Vatikánu zomrú denne desiatky tisíc. Áno, nasledujúcich pár riadkov je kritikou pápeža, avšak nie dehonestujúcou alebo urážlivou. Len kritikou. Pretože každý môže šliapnuť vedľa. Aj pápež.

O pápežovom živote som si začal čítať až keď mu ostávalo posledných pár hodín života ... a pri čítaní roznych stránok tlačových agentúr som zistil, že to, za čo ho jeho obdivovatelia tak milujú je v sem-tam v rozpore s jeho činmi. A vtedy, pri čítaní tých oslavných článkov, z ktorých každý obsahoval povinné dve vety kritiky na jeho osobu som sa rozhodol, že ja ho vlastne nemôžem rešpektovať. Nieže nechcem. Nemôžem, lebo jeho činy sa priečia hodnotám, ktoré vyznávam. Napríklad také milión krát omieľané "Ži, a nechaj žiť!" Alebo "všetci sme si rovní".

Hovorí sa o ňom, ako o jednom z najkonzervatívnejších pápežov - a ja, aj keď konzervativizmus nemám rád, netvrdím, že je a priori zlý. Niektoré jeho aspekty sú bez pochyby dobré, ale ak nejaký človek, najmä ak má milióny nasledovníkov po celom svete, verejne vystúpi proti používaniu kondómov - je treba sa nad jeho počinmi zamyslieť. Zdržanlivosť je pochopiteľne najlepšou ochranou proti prenosu pohlavných chorôb, ale kto si myslí, že tento princíp je možné aplikovať všade vo svete je prinajmenšom naivný. Zoberme si napríklad Afriku, kde väčšina z čítajúcich bude súhlasiť, panujú trošku iné vzťahy medzi mužom a ženou ako v západnom svete. Žena tu za veľa nestojí a jej posolstvo v živote je pomerne jednoduché - uspokojovať potreby muža (nie len sexuálne) a rodiť/starať sa o deti. Pridajte si k tomu pomerne rozširenú nevzdelanosť a sme pri koreni problému, čo trápi Afriku: AIDS. Prerod afrických národov na poslušné kresťanské národy sa zatiaľ cirkvám nedarí, takisto ako sa nedarí ich prevychovať k sexuálnej zdržanlivosti. Súložiť teda afričania neprestanú a v tomto momente by sa malo každému racionálne zmýšľajúcemu človeku vnuknúť elegantné riešenie - kondóm. Úžasne jednoduchý princíp a ešte úžasnejšie efektívne riešenie problému. Tu v USA chodia v televízii reklamy, ktoré hovoria, že kondóm Ti môže zachrániť život. V Afrike to platí desaťnásobne. Neviem, kto rozhodol, že používanie kondómov je nekresťanské, Ján Pavol II sa však s tým veľmi rýchlo stotožnil a tak začala ofenzíva proti kondómom. Podľa niekoľkých článkoch v NY Times neboli všetci africkí kazatelia touto direktívou nadšení a doslova potajomky rozdávali kondómy ďalej. Vatikán však promptne zareagoval a premiestnil ich tam, kde už nemohli podrývať jeho autoritu. A tak náš ľudomil pápež, rešpektoval ľudský život tým, že sa vďaka jeho iracionálnemu rozhodnutiu nakazili vírusom HIV ďaľšie tisíce a tisíce ľudí. A tisíce a tisíce na AIDS každý rok zomrú. Pápež povýšil vieru nad ľudský život. Neviem ako Vám, ale mne je to odporné ... a neodčiní to ani jeho akty zbližovania kresťanov s moslimami, ani ospravedlnenie za Galilea.

Ďaľšou zaujímavou vecou je to, že sa pápež kredituje pádom komunizmu. Neviem koľko Európanov si uvedomuje, že pred pár mesiacmi (tiež po jeho smrti) bol už tento kredit daný Ronaldovi Reaganovi. Bolo mi z toho skoro zle, keď to všetky americké médiá donekonečna opakovali. Netrvalo dlho a ďaľší človek bol označený ako ten, kto nás "oslobodil" z červeného pekla - tentoraz pápež. Takmer som neveril vlastným ušiam a čakám, čo média povedia, keď zomrie Michail Gorbačov, ktorý sa poľudštenie brutálneho sovietskeho režimu podujal ako prvý. Chápem, že osobnosť pápeža dodávala odvahu veriacim v komunistickom režime, ale naivita, že úrad s marginálnou politickou mocou (a tým Vatikán bezpochyby je) môže ovplyniť súčasné politické dianie vo svete, je zarážajúca. Každá svetová mocnosť si síce vypočuje ich názor, ale aj tak si každý nakoniec urobí svoje. Príklad: vojna v Iraku. Pápež bol proti (a za to má u mňa pár plusových bodov), ale jediný a jedinečný George W. Bush so silno katolíckym Poľskom, Španielskom a koalíciou si aj tak urobili svoje. Poľská populácia, ako jediná v Európe dodnes najviac podporuje neopodstatnenú inváziu do Iraku a to ešte raz zdôrazňujem, aj napriek tomu, že Ján Pavol II bol proti. Keď už Poliaci nerešpektujú názor vlastného pápeža, naozaj si myslíme, že jeho názor rešpektovalo politbyro?

No a nakoniec ... pliaga katolíckej cirkvi za posledné desaťročie - pedofília. Aj keď je ťažko odhadnúť, koľko z toho utajovania bolo dôsledkom priamych rozhodnutí z Vatikánu, stalo sa to počas jeho predsedovania. Mýliť sa je ľudské, a pápež skutočne nemôže za to, čo robia jeho podriadení. Čo však nemá s morálkou a priznaním chýb nič spoločné je to, ako na túto pohromu zaregoval Vatikán ... arogantnými vyhláseniami a rečami o zámernom špinení katolíckej cirvki, ponukami mimosúdnych vyrovnaní a ... čo je najhoršie ... odmietaním akejkoľvek debaty o ženení kňazov alebo vysvecovaní žien do kňažského stavu. "Všetci sú si rovní ... len tie ženy nám do toho konceptu nejako nepasujú". Komu niet rady, tomu niet pomoci. Kráľ zomrel, nech žije kráľ sa hovorí a ja pripájam, nech je ten nový kráľ lepší ako ten predošlý.

A na záver ... môj obdiv (a podpora) patrí tým, ktorým na ľudských životoch naozaj záleží: humanitárnym pracovníkom, záchranárom, lekárom a iným, ktorí dennodenne pomáhajú a zachraňujú ľudské životy. Nie kvetnatými rečami z pápežského stolca alebo fotoshootmi s podvýživenými deťmi ... ale činmi. Dennodennými reálnymi činmi.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Po exministroch SNS odsúdených za nástenkový tender pátra polícia

Trest jedenásť rokov a deväť rokov dostali bývalí politici za kauzu nástenka.

DOMOV

Cez čiaru: Hlas za chlieb a čučo. Ako sa volilo na východe

Rómom ponúkali za volebný hlas 5 eur aj horčicu.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Smer má páku na Lajčáka

Súmračnej radíme krotiť optimizmus.


Už ste čítali?