Moje stretnutia s Mars Exploration Rovers. Časť druhá.

Autor: Alexander Smirnov | 9.5.2005 o 10:23 | Karma článku: 7,75 | Prečítané:  2035x

V tejto časti sa pokúsim priblížiť, ako sa momentálne riadia vedecké operácie roverov, teraz keď v rámci šetrenia financiami sú všetci zúčastnení vedci na svojich domovských pracoviskách. Všetko technické zabezpečenie je stále sústredené v Pasadene - ako som už písal v predchádzajúcom článku. Takže presuňme sa zo slnečnej Kalifornie do trochu menej slnečného New Yorku.

Na účely MER tímu je na katedre vyhradená zvláštna miestnosť (MER Room), z ktorej by sa v prípade potreby dali riadiť všetky vedecké operácie (ak by náhodou vypadli všetky ostatné riadiace uzly).

V súčasnosti sa o bezproblémový chod tohoto uzlu starajú štyria ľudia: jeden profesor a traja doktorandi, inými slovami: jeden planetárny geológ, jeden geofyzik a dvaja geochemici. Keďže centrum riadenia je stále v Kalifornii, všetci členovia tímu sa riadia podľa "Pacific Time", teda sú posunutí o tri hodiny. Ak si k tomu prirátate ešte zmenený časový režim kvôli marťanskému času, majú títo moji štyria kolegovia v ich biorytmoch riadny guláš. Marťanský sol (obdoba nášho pozemského dňa) totiž trvá 24,66 hodín.
Riadenie vedeckých sa teda uskutočňuje pomocou telekonferencií - jednotlivé uzly sa podľa predom stanoveného harmonogramu spájajú s centrálou, diskutujú a organizujú dni obom roverom. Keďže všetky dáta sú ukladané na centrálny server v NASA/JPL, každý jeden člen vedeckého tímu k nim môže mať prístup v ktorúkoľvek dennú alebo nočnú hodinu.


Najdôležitejšími súčasťami každého takéhoto uzla sú počítač s internetom, ktorý v týchto obrázku práve obsluhuje kolega (a spolubývajúci) Brian - a telefón. Ak Vás zaujíma, aký operčný systém zvolila na NASA na zvládnutie celej misie, môžem Vám prezradiť, že hlavnými kritériami na jeho výber bola stabilita a bezpečnosť. Ale o tom neskôr. Na stenách miestnosti visia prevažne mapy, na ktorých magnetky znázorňujú momentálne polohy roverov. V tomto prípade je to poloha rovera Spirit v Gusevovom kráteri.

Táto pestrofarbná mapa, na ktorú Brian tak presvedčivo ukazuje, je mapou elevačnou, teda čím červenšia farba, tým vyššia elevácia a čím modrejšia farba, tým je elevácia nižšia. Termín elevácia používam preto, lebo o nadmorskej výške na Marse nemožno hovoriť. Možno práve preto, že nemajú more. Druhý typ pestrofarebnej mapy, ktorá je pre vedecký tým mimoriadne užitočná je mapa geologická:

Ak ste si do teraz mysleli (podobne ako ja), že na vytvorenie geologickej mapy je treba ísť do terénu, klepkať kladivom, odoberať vzorky na neskoršiu analýzu, merať sklony vrstiev - veľmi ste sa mýlili (podobne ako ja). Dokonca ani geológia, ktorú momentálne prevádzaju oba rovery nijako významne neprispela do tejto mapy. Celá je totižto vytvorená len z fotografií, ktoré počas posledných rokov snímali sondy obletujúce Mars (napríklad Mars Global Surveyor). Tým pádom je to vlastne mapa založená viac na morfológii (tvaroch terénu) ako na geológii (typ a zloženie hornín). Preto napríklad určitá generácia kráterov (t.j. približne rovnakého veku) a materiál z nich vyvrhnutý (tzv. ejecta) sú všetky žltou farbou. Inou farbou sú usadeniny vetra a inou materiály "riečneho" pôvodu. Pochopiteľne v porovnaní s realitou je v takejto mape zrejme dosť nepresností, ale ako hovoria zučastnení vedci, lepšia nepresná mapa ako žiadna mapa.

Linux na Marse
Ako som už spomínal vyššie, NASA sa rozhodla pre Linux ako hlavný operačný systém MER programu. Nebolo to kvôli tomu, že linux je zadarmo, ale hlavne kvôli stabilite a bezpečnosti. S týmto ich rozhodnutím môžem len súhlasiť, aj keď osobne by som možno preferoval inú distribúciu ako Red Hat.

Zaujímavosťou, že na prihlasovanie jednotlivých užívateľov do systému sa nepoužíva jedno stále heslo. Takýto systém heslovania nie je príliš bezpečný, pretože ak Vám raz niekto to heslo ukradne a vy o tom neviete, môže Vám v systéme ľubovoľne šafáriť. Prihlasovanie preto funguje pomocou náhodne generovaných hesiel. Každý člen tímu má vlastný generátor, ktorý vyzerá ako malý USB kľúč s kalkulačkovým displejom, ktorý zobrazuje heslo platné presne 30 sekúnd. Potom sa zase heslo zmení. Tento dômyselný heslový kľúč - a takisto server - majú softvér, ktorý generuje podľa daného algoritmu heslá. Oba bežia súčasne, takže server vždy vie aké heslo je počas daných 30 sekúnd platné.

Na všetky činnosti spojené s vedeckou činnosťou roverov bol vytvorený osobitný program nazvaný Science Activity Planner (SAP).

A takto vyzerá interface SAP-u pri pozeraní fotografií:


Môžete v ňom prezerať kompletný archív fotografií z Marsu, naplánovať roverom cestu, pomenovať jednotlivé ciele, naplánovať roverom deň do posledných sekúnd a povedať čo odfotiť, kde vŕtať a kam nesmerovať spektrometre. Je tam napríklad "distance tool", ktorý Vám vypočíta (resp. odhadne) reálnu vzdialenoť medzi dvoma bodmi. Cesta roverov k cieľu je takmer vždy tŕnistá, pretože operátori musia brať do úvahy nielen sklon terénu a množstvo a veľkosť prekážok, ale aj množstvo svetla, ktoré na dané miesto dopadá. Keďže oba rovery sú poháňané pomocou fotovoltaických článkov, je dobre ak na ne svieti slnko čo najdlhšie počas dňa. Ak by náhodou rover zapadol v piesku a navyše v tienistom mieste, mohlo by byť o jeho osude rozhodnuté.

No a na záver, pohľad naspať do Pasadeny. Takto to vyzerá každý deň keď prichádzajú obrázky z roverov:

Všetci členovia vedeckého týmu stoja v úzadí kde s väčším alebo menším vzrušením komentujú práve prijduvšie fotky z Marsu. V tomto prípade je to obrázok odkryvu, ktorý dorazil na Zem len pred pár minútami. Viete si predstaviť, aké to bolo nadšenie keď sa takto jedného dňa pred pár mesiacmi na plátne zjavili "čučoriedky" (blueberries), priamy dôkaz toho, že na Marse kedysi existovala voda?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Komentár Zuzany Kepplovej

Fico má pravdu. Nezápasí so Sulíkom, ale s Kiskom

Robiť dramaturgiu relácie na želanie politika, je zlým signálom.

ŽENA

Máte veľa bratrancov? Prečo ste posledná veľká generácia

Veľkosť rodiny je slobodné rozhodnutie, ktoré diktuje ekonomika.


Už ste čítali?